Za každým světlem stín

Pamäť vedie Svatavu Antošovú od detstva a dospievania poznačených studenou vojnou a normalizáciou k prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Básnická trilógia zachytáva aj jej kritický odstup od zmien, ktoré prinieslo toto obdobie.

Záverečná časť sa obracia k vlastnému starnutiu a k neistote o smerovaní krajiny, Európy i sveta. Osobné spomínanie tak kniha spája s obavami o ďalší vývoj spoločnosti.