Kniha Pavla Hiraxa Baričáka nie je klasickým životopisom jedného človeka do osemnástich rokov. Autor ju predstavuje ako poctu dobe a spôsobu života, ktorý pomaly, no s hrdosťou odchádza. Text pozýva k občasnému návratu a zamysleniu sa nad tým, čo sa mení a čo zostáva.
