Vzdor a krv

Kniha skúma, ako sa černovská tragédia z roku 1907 stala súčasťou politického obrazu Andreja Hlinku. Sleduje, ako jeho väznenie a zápas za slovenskú autonómiu posilňovali význam tejto udalosti a ako sa z Hlinku utváral symbol ľudového odporu.

Osobitná pozornosť patrí premene jeho odkazu po roku 1938, povojnovému odstraňovaniu Hlinkovej prítomnosti z verejného priestoru a sporom, ktoré sa obnovili po roku 1989. Nejde o ďalší Hlinkov životopis, ale o analýzu toho, ako politické režimy narábali s pamäťou, obetou a jazykom krivdy.