Ticho, ktoré hovorí nahlas je osobná výpoveď Barbory Capekovej o chvíli, keď prestala hľadať odpovede mimo seba. Kniha sa dotýka ticha, ktoré bolí, tela, ktoré môže prehovoriť skôr než myseľ, a odchodu vnímaného nie ako slabosť, ale ako súčasť vlastnej cesty.
