Som Husákovo dieťa

Jozef a jeho priatelia dospievajú v posledných rokoch normalizácie, keď režim zasahuje do toho, čo ľudia môžu verejne vyjadrovať aj obdivovať. Rocková hudba, Krylove piesne a Magorove básne sa pre nich stávajú súčasťou vzdoru. Ich postoje však majú vážne následky: jeden z priateľov za protest zaplatí životom, ďalší čelia násiliu.

Dej vedie od napätia pred Nežnou revolúciou až k Jozefovej základnej vojenskej službe. Skúsenosť s armádou ho privádza k úvahe o tom, ako sa útlak uskutočňuje v konkrétnych situáciách a konaním jednotlivcov, nielen prostredníctvom ideológií. Román vychádza z autorových skúseností s normalizáciou, undergroundom a vojenskou službou.