Autobiografická výpoveď zachytáva básnický a osobnostný vývoj Miloša Žiaka v rokoch 1975 až 1989, od literárnych začiatkov po kontakty s bratislavským disentom. Približuje literárny a spoločenský život generácie dospievajúcej počas normalizácie a jej hľadanie postoja k režimu.
