Tretia básnická zbierka Terezy Šustkovej rozvíja tradíciu spirituálnej lyriky cez motív koutnice, plachty oddeľujúcej šestonedie od okolitého sveta. Básne sa dotýkajú skrytosti, zraniteľnosti a prijatia odmietaného v poézii ticha, nádeje a ryzieho prežívania.
