Próza Stanislava Dvorského z obdobia šesťdesiatych rokov vstupuje do dialógu s povojnovým českým surrealizmom a európskou modernistickou prózou. Jej svojský spôsob rozprávania podnecuje k viacerým čítaniam a výkladom; knihu uzatvára doslov Jaromíra F. Typlta.
