Čo ak by človek musel vyúčtovať nielen príjmy, ale aj nevyužitú tvorivú energiu? Hravá a sebaironická próza Petra Cabadaja rozvíja grotesknú metaforu „dlaňového úradu“ a cez jazykový humor uvažuje o nedokončených plánoch, hraniciach tvorivosti a písaní po päťdesiatke.
