Roman Szpuk v autobiografickej próze zaznamenáva výpravy do šumavských lesov – od búrlivej rozhľadne na Boubíne po zimný prechod Basumského hrebeňa či stretnutia s jelenmi. Denníkové zápisky dopĺňajú haiku a fotografie z vlastnoručne vyrobenej camer y obscury.
