Eseje tematizujú transcendenciu bez určovania jej povahy a skúmajú, ako možno myslieť Boha až po jeho neprítomnosť. Emmanuel Lévinas pritom nadväzuje na Husserlovu fenomenológiu a Descartesovu ideu nekonečna, pričom pozornosť venuje zodpovednosti a prorockej filozofii.
